Hodváb je prírodné proteínové vlákno, ktoré dokáže byť vtkané do tkaniny. Najznámejší druh hodvábu vzniká ako vedľajší produkt pri tvorení kokónov, ktoré produkuje priadka morušová. Trojuholníková a prizmová štruktúra umožňuje hodvábnej tkanine zalamovať svetlo z rôznych uhlov a jej vzhľad je lesklý a vyžarujúci, preto si ho mnohí vážia a obľubujú.

Podľa čínskej legendy sa dejiny hodvábu začali písať v roku 2640 pred n. l. v sadoch Žltého cisára Chuang-ti Huangdi. Zvedavý na to, čo ničí listy jeho morušových stromov, vyslal do parku svoju manželku Xi Ling Shi, ktorá si na konároch všimla biely hmyz, ako pradie lesknúce sa mäkké kokóny. Legenda ďalej hovorí, že jeden kokón náhodne vpadol do jej horúceho čaju, a v tom sa jeho nite začali odmotávať. Z čaju tak vytiahla jednu jedinú dlhú niť a hodváb bol na svete. O tom, o akú atraktívnu a populárnu látku naprieč dejinami šlo, svedčí aj skutočnosť, že hlavná obchodná cesta z Ázie do Európy bola nazvaná práve podľa tejto látky: Hodvábna cesta. Kamkoľvek sa táto látka dostala, ujala sa tam už natrvalo. Hodváb bol a aj zostal látkou, ktorá pre svoju krásu, ľahkosť, lesk a špecifické vlastnosti dokáže v lete chladiť, v zime hriať, je jedinečná a nezameniteľná vo všetkých variantoch, v ktorých sa môže použiť.

Dvaja mnísi, za pomoci byzantského cisára Justiniána I., úspešne prepašovali vajíčka priadky morušovej do Byzantskej ríše. Táto udalosť zo 6. storočia umožnila, aby si Byzancia vytvorila samostatnú výrobu hodvábu a v krátkom čase sa jej podarilo vytvoriť monopol v celej Európe. Mnísi sa do Číny vybrali v roku 551 a pozorovali tam zložité metódy pestovania priadok morušových a výrobu hodvábu. Práve to bol kľúčový moment jeho rozvoja, lebo v Byzancii vládla mienka, že hodváb vznikol v Indii.

Vzhľadom na to, že sú dospelé hodvábne červy príliš krehké a že musia mať zabezpečenú konštantnú ideálnu teplotu, na ich prežitie pri pašovaní používali svoje zdroje a za pomoci ktorých mladé larvy schovávali a prenášali v bambusových prútoch. Kríky moruší, ktoré boli nevyhnutným zdrojom potravy priadok, pravdepodobne taktiež priniesli mnísi alebo ich v Byzancii pestovali už predtým. Predpokladá sa, že celková výprava prebiehala v časovom rozpätí dvoch rokov.

Onedlho po tejto výprave vznikli prvé továrne na výrobu hodvábu v Konštantínopole (Carihrade), Bejrúte, Antiochii, Tyrose (Súre) a v Tébach. Byzancia tak vybudovala vlastný monopol, čím vytlačila ten čínsky a perzský. Hodvábny odev, osobitne ten zafarbený do cisárskej purpurovej farby, bol spravidla zarezervovaný pre byzantskú elitu a odievanie sa do tejto látky bolo dokonca určené zákonom. Výroba hodvábu v regióne neďaleko Konštantínopola (Istanbulu), osobitne v Trácii a v severnom Grécku pokračuje aj v dnešných dňoch.

Hodvábne textilné vlákno je veľmi zdravé a obsahuje rad kvalitných vlastností. Je veľmi príjemné pre pokožku, odstraňuje teplo a nadbytočnú vlhkosť, má veľmi vysokú tvarovaciu silu (za istých podmienok je silnejšie od ocele a používa sa pri hypersonických lietadlách, v pneumatikách profesionálnych bicyklistov a pod.). Jeho vláčnosť vynáša 20 až 25 %. Čistý hodváb sa nedá ľahko zapáliť, a preto je aj dobrým izolátorom. Ide o zdravú látku, ktorá má antialergénne účinky. Hodvábna bielizeň zamedzuje výskyt mikroorganizmov.